Zaujimavosti

Ľupčianska papiereň v Liptovskom Michale

Najstaršou, spomedzi liptovských papierní na výrobu ručného papiera a pravdepodobne druhou najstaršou na Slovensku, bola papiereň v Liptovskom Michale. Vznikla na rozhraní územia stredovekej farskej osady Svätý Michal a privilegovaného mestečka Nemecká Ľupča, ktoré bolo po stáročia predmetom sporov medzi michalským farárom a ľupčianskymi mešťanmi. Zemepán Nemeckej Ľupče Štefan I. Illésházy dal r. 1596 sporný priestor do prenájmu obyvateľom Ľupče, ktorí na dolnom toku riečky Ľupčianka, niekedy v r. 1596–1606 postavili papiereň. Tá bola vo vlastníctve mesta. Povyše papierne vznikla píla a dva mlyny, z ktorých jeden patril svätomichalskej farnosti. Miesto, kde vznikla papiereň nebolo práve vábivé, lebo na druhom brehu Ľupčianky, na vŕšku Ďúr, boli šibenice mesta Ľupče a konali sa tu popravy.

Napriek modernizačným opatreniam (novému trhaču handier, holendru na mletie suroviny a brúsu na drevovinu, ktorá postupne, ako základná surovina na výrobu papiera , nahrádzala handry) však papiereň v Liptovskom Michale nemohla konkurovať lacnejšej a efektívnejšej priemyselnej strojovej veľkovýrobe. Tá sa začala uplatňovať v podnikoch na strednom a východnom Slovensku od 40. rokov 19. storočia.

Papiereň v Michale 1.marca r. 1866 o 1.00 hod. vyhorela a po jej obnovení vyrábala len drevovinu a bielu lepenku. Michalská lepenkáreň definitívne zanikla v r. 1882.

Papiereň v Michale bola najstaršou papierňou v Liptove a jestvovala celých 280 rokov.

Papiereň v Ružomberku

Papiereň v Ružomberku vznikla v južnej časti mestského chotára, v susedstve mestskej časti - poddanskej obce Biely Potok. Nachádzala sa v lokalite Jazierce, pri vyústení Hlbokej doliny do údolia rieky Revúca, na mieste bývalej  železnej huty. Pravdepodobne existovala už na prelome 17. a 18. storočia, v dobe začínajúceho intenzívneho využívania prírodného bohatstva v chotári mesta a menovite v bočných dolinách Veľkej Fatry južne od neho. Najstaršie priesvitky s motívom ružomberskej ruže, svedčiace o jej fungovaní, pochádzajú už z r. 1708. Prvý písomný záznam o papierni pochádza z r. 1721. Bola majetkom  mesta Ružomberok, ktoré ju každoročne prenajímalo podnikateľom – papierenským majstrom a tiež prispievalo na jej údržbu a obnovu.

Roku 1748 ju veľmi poškodila povodeň, ale nájomca podniku, majster Tomáš Ruber, papiereň čoskoro obnovil.

Papiereň na Jaziercach v druhej polovici 19. storočia úplne stagnovala. Na tomto nepriaznivom stave sa už podpisoval aj vplyv konkurencie priemyselnej papierenskej veľkovýroby. Zánik mestského podniku v Hlbokej doline však na rozdiel od Nemeckej Ľupče a Palúdzky neznamenal koniec papierenskej tradície v tomto priestore. Už v 80. rokoch 19. storočia vznikli na pôde Ružomberka nové priemyselné podniky (jeden z nich dokonca v tesnej blízkosti pôvodnej papierne). Základom ich produkcie sa stala strojová veľkovýroba papiera z novej perspektívnej suroviny - drevnej buničiny.

                      Papiereň v Palúdzke

O papierni máme málo správ. Nie je známy ani rok založenia ale pravdepodobne pracovala už v prvej polovici 18. storočia. Patrila do majetku rodiny Pottornayovcov. Bola na potoku Demänovka asi 300 m od Paludze.V  roku 1766 sa stal nájomcom Jozef Exner, ktorý mal spor s majiteľom. Ten ho vyhnal z papierne a zhabal všetko potrebné náradie a riad na výrobu papiera. V roku 1795 sa stal nájomcom známy papierenský majster Jozef Hlaučo. Rodina Hlaučová prenajímala papiereň až do konca päťdesiatych rokov 19. storočia. Papiereň potom niekoľko rokov nepracovala a neskoršie vznikla na jej mieste výrobňa drevoviny a bielej lepenky.

Papiereň mala dve vodné kolesá a pracovala s jednou načieracou kaďou. Vyrábal sa tam sortiment písacích, tlačových a kancelárskych papierov. Papiere boli vysokoakostné.

/V.Decker, Dejiny ručnej výroby papiera na Slovensku/

Stručné dejiny závodu Solo

V roku 1880  založili ružomberskí mešťania účastinársku spoločnosť pod názvom ,,Ružomberská továreň na lepenku, Jakub Klein a spol. ,, . Spoločnosť odkúpila od Juraja Lukáča bývalý medený hámor  a v susedstve ležiacu pílu Adolfa Glasnera. Ten sa taktiež podieľal na založení továrne. Na pravom brehu rieky Revúcej v Rovni postavili továreň na výrobu hnedej drevoviny a lepenky a vybavili ho strojným zariadením. 

Ružomberský účastinný spolok továrne na papierovú drevolátku

Ružomberok dlho neostal bez papiernického podniku. Pod ruinami papierenského mlyna na konci Hlbokej doliny ale už na brehu riečky Revúcej vznikol v rokoch 1882 až 1883 nový papierenský závod ,, Ružomberský účastinný spolok továrne na papierovú drevolátku ,,. Bol to prvý závod, v modernom slova zmysle , v priestore Ružomberka. Vyrábal drevovinu mechanickou cestou, brúsením dreva. Túto výrobu objavil v Nemecku F. Keller a prvý raz bola použitá priemyselne v roku 1852. Drevovina bol nový druh papieroviny a mala nahradiť výrobu z handier, ktorých bol nedostatok. Ukázalo sa , že sama o sebe nie je vhodná na výrobu papiera ale len ako prísada do handroviny alebo buničiny. Dobre sa však osvedčila na výrobu bielej lepenky. Nový podnik už vznikol na kapitalistickom základe, vo forme účastinnej spoločnosti.. Bola to hlavne iniciatíva Jozefa Trnkócyho ,strojníka z Dolného Kubína.  Kapitál poskytli poväčšine drobní účastinári z celého Slovenska.  Závod na pohon používal vodu z Hlbokého potoka a z riečky Revúcej a to modernými prostriedkami, vodnými turbínami. Pôvodné strojné zariadenie bolo vyrobené v Rakúsku. Podnik sa postupne zväčšoval a popri pôvodnej ,, dolnej továrne,, v rokoch 1901 – 1902 vybudoval ,, hornú továreň,,  a stal sa najväčšou brusiarňou celého Uhorska. 

Za Slovenského národného povstania bol čiastočne zničený. Neskoršie bol začlenený do podniku Považské celulózky a papierne, národný podnik ako bočný závod  Supry /výrobňa Biely Potok/ . V rokoch 1949 – 1950 závod rekonštruovali a vyrábal bielu lepenku .Závod skončil výrobu v roku 1963 kedy boli priestory odovzdané obchodnej spoločnosti  ,, SLOVPAP , n.p.,,. Neskoršie tam boli inštalované  priečne sekačky, ktoré sekali dovezený papier z kotúčov na formát. V ,, hornej továrni,, sa po roku 1991 neustále menili majitelia. Budovy tam ale doteraz stoja. Dolná továreň patrí taktiež súkromnému sektoru .

                                                                Založenie Supry

V roku 1906 ružomberskí mešťania na čele s rodinou Makovických založili novú účastinnú spoločnosť,,UHORSKÁ PAPIEREŇ,úč. spol. ,,. Vydali 3200 kusov účastín po 500 K. Predseda správnej rady bol Štefan Rakovský , ktorý mal majetok v Liptovskej Štiavnici a bol ministerským predsedom uhorskej vlády.

Výstavba začala 23. apríla 1907 . Závod projektoval a aj viedol výstavbu ruský inžinier A.V. Kajac. Výstavba skončila v septembri 1908 a koncom roku závod začal pracovať.

V závode boli dva varáky na prípravu sulfitovej celulózy s obsahom 125 m3. Ďalej tam bola sekáreň  a triediareň dreva, kyselinové veže, zásobníky na vežovú a várnu  kyselinu, pece na pálenie pyritu( používal sa na výrobu kysličníka siričitého) , bieliaci holender s kapacitou 6 ton bielenej celulózy denne, . Na triedenie celulózy bola postavená separácia s rotačnými triedičmi, piesočníkmi a zahusťovacími bubnami. Tiež odvodňovací stroj so šírkou 2 m.

V papierni boli dva papierenské stroje č.1 a č.2 od firmy VOITH s pracovnou šírkou 2,6m a 2,2m.

PS 1 vyrábal strojne hladké  baliace papiere . PS 2 jednostranne hladené baliace papiere. Ďalej tam bolo šesť holendrov od firmy VOITH. Za papierenskými strojmi bola úpravňa s rezačkami , previnovačkami a kalandrom. Závod sa zameral na výrobu baliacich papierov a a ich následné spracovanie.

Na prízemí sa nachádzala výroba papierových vreciek, vybavená strojmi na rezanie papiera a falcovanie.

Para na vykurovanie papierenských strojov a varenie celulózy sa vyrábala na dvoch parných  kotloch. Na pohon boli dva parné stroje s výkonom 1250 ks. V roku 1911 sa postavila vodáreň.

V roku 1909 bol postavený tretí papierenský stroj so šírkou 2,6 m. Pracovať začal 3.januára 1910. Na tomto stroji sa vyrábali jednostranne hladené baliace papiere z veľkej časti aj farebné a predávali sa pod značkou Superior.

 V roku 1913 sa vyrobilo 9266 ton papiera a 7850 ton celulózy.

Zároveň sa rekonštruoval aj 1.PS , kde sa pristavili štyri sušiace valce a predĺžilo sito.

Odstavil sa aj malý parný stroj a postavil väčší s výkonom 400 ks.

V roku 1913 boli postavené ďalšie dva  varáky , takže závod mal 4 varáky s obsahom 500 m3 várneho priestoru .

Závod potreboval aj drevovinu, ktorá sa pridávala do drevitých papierov. Už v roku 1887 rodina Makovických spolu s ružomberskými mešťanmi založili v Demčinách lepenkáreň pod názvom Makovický, Houdek a spol. Bola to celkom malá továreň, ktorá mala dva horizontálne brúsy a jednu vodnú turbínu. Po rekonštrukcii v 1907 roku  sa spustil do prevádzky aj vertikálny brús, dva rafinéry a triedič. V tom istom roku prešiel závod  do majetku závodu SUPRA. Vyrábal drevovinu len pre tento závod. Ročne sa vyrobilo do 650 ton drevoviny. Závod v Demčinách bol zrušený v 1934 roku , keď si SUPRA  postavila vlastnú brusiareň dreva.

V roku 1911 závod SOLO a SUPRA vytvorili spoločnú predajňu papiera pod názvom Ružomberská predajňa papiera. Táto spoločná predajňa pôsobila až do roku 1922.

Počas 1.sv. vojny boli spočiatku , tak ako v závode SOLO , problémy s nedostatkom pracovníkov. Od 1916 roku pracoval v závode 80 zajatcov. Závod sa od začiatku zameriaval viac na výrobu pevných baliacich papierov, pergamenovú náhradu a na havanu. Bol to napríklad biely baliaci papier pod názvom Superior. Z časti papiera sa vyrábali aj kupecké vrecká.